Volám sa Paľo a som otec dvoch úžasných synov. Ešte donedávna sme boli štvorčlenná rodina, ktorá plánovala budúcnosť, riešila bežné starosti, tešila sa z maličkostí a verila, že máme všetok čas sveta.
Potom prišla agresívna rakovina.
Za niekoľko mesiacov sa náš život obrátil naruby. Dňa 23. decembra 2024 moja manželka vo veku 35 rokov zomrela. Zostal som sám s dvoma malými chlapcami a zo dňa na deň som sa musel naučiť zvládať úlohy, na ktoré vás nikto nepripraví.
Popri smútku prišli úrady, formuláre, dedičské konanie, sociálne dávky, desiatky telefonátov a stovky otázok. Veľakrát som mal pocit, že viac času trávim hľadaním informácií než ich samotným vybavovaním.
Práve vtedy vznikla myšlienka vytvoriť miesto, ktoré by som sám potreboval mať hneď na začiatku. Nechcem sa tváriť ako odborník. Som človek, ktorý touto cestou prešiel o niečo skôr a chce ostatným podať pomocnú ruku. Ak vám moje skúsenosti ušetria hodiny hľadania, zbytočný stres alebo pomôžu urobiť správny krok v správnom čase, potom táto stránka splnila svoj zmysel.
Popri tom sa učím aj ja. Učím sa byť otcom, ktorý zvládne vychovať dvoch statočných chlapcov. Učím sa znovu podnikať, znovu veriť budúcnosti a znovu nachádzať silu pokračovať ďalej.
A pokračujem aj pre svoju manželku.
Verím, že človek odchádza až vtedy, keď zmizne aj jeho odkaz. Ten jej žije ďalej v našich deťoch, v hodnotách, ktoré nám odovzdala, aj v tejto stránke. Každý človek, ktorému pomôže, nesie ďalej malý kúsok dobra, ktoré po sebe zanechala.
Každý deň sa učíme spolu — variť, smiať sa, plakať, keď treba, a zase vstávať. Nič z toho nejde samo, ale ide to. A to je pre nás teraz najdôležitejšie.
Aj obyčajná cesta autom, výlet, či zmrzlina cez víkend sú dnes chvíle, ktoré si vážim inak. Menej plánov, viac prítomnosti. Menej vecí, viac ľudí.
Ak ste sem prišli preto, že prežívate podobnú stratu, prajem si jediné.
Aby ste tu našli odpovede, ktoré som ja kedysi hľadal.
A aby ste popri nich našli aj pocit, že na túto cestu nemusíte byť sami.
— Paľo